Aby som to uviedol na správnu mieru

21. júna 2010, pietrobanani, Nezaradené

AntifacebookHneď na úvod môjho blogovania by som rád upresnil význam názvu môjho blogu. Aby nevznikli nejaké nedorozumenia – to, že nie som „in“ neznamená, že som jedinec nachádzajúci sa kdesi na periférií spoločnosti, človek bez štandardného spoločenského statusu, samotársky čudák prebíjajúci sa životom s imaginárnym najlepším priateľom, vytvoreným vo vlastnej mysli.

Je ťažké odpovedať na úlohu “ charakterizuj sám seba jednou vetou „, no ja sa o to predsa len pokúsim. Myslím si, že som celkom normálny študent univerzity, ktorý ma pozitívny vzťah k životu, k ľuďom, s ktorými sa snažím vychádzať ( keď už nie v dobrom a priateľsky, tak aspoň korektne), zaujímajúci sa o veci verejné, avšak vyvodzujúci z tohto záujmu iné závery ako drvivá väčšina mojich rovesníkov. Tu sa bližšie dostávame k zamýšľanému významu slova „in“.

V dnešnej konzumnej dobe je totiž medzi mladými „in“:

  1. Byť registrovaný na Facebooku a minimálne polovicu dňa tam  „zmysluplne“ stráviť pridávaním sa do skupín „Antifico“, „Zlý prezident“, „12.júna volím SaS a dávam STOP boľševikom“, poprípade urobiť si test typu „Aká si želva?“
  2. Voliť, sympatizovať so stranami SDKÚ alebo SaS, poprípade Most – Híd.
  3. Politické zriadenie v rokoch 1948 – 1989 a priori odsudzovať ako vrcholne zločinecké.
  4. Čítať SME a podľa toho si utvárať názor o stave spoločnosti.
  5. Predstaviteľa názorovej zhody s politikou SMERu – SD označovať za: boľševika, súdruha, (neo)komunistu, ficoida a pod.
  6. Brať starým rodičom občianske preukazy v deň volieb.
  7. Billboardy so Sulíkovým ejakulátom považovať za vrcholne inteligentné a „funny“.
  8. Američanov považovať za tých dobrých záchrancov demokracie vo svete a Rusko za toho zlého škaredého molocha, ktorý nás tu 40 rokov týral.

Z kontextu zrejme vyplýva, že ani s jedným bodom 1 – 8 sa nestotožňujem. Samozrejme, netvrdím, že 100% mladých vyznáva podobné postoje, avšak veľká väčšina mladých ľudí, ktorí ma obklopujú a ktorých názory poznám, by sa v týchto bodoch jednoznačne našla. Je taktiež jasné, že moje píspevky na blogu budú koncipované v duchu konfrontácie s vyššie uvedenými bodmi, čo bolo taktiež dôvodom, prečo som sa rozhodol založiť si blog. Jednoducho mi výrazne prekáža jednostranné masírovanie mozgov mainstreamovými médiami a taktiež fakt, že čím ďalej, tým viac mladých ľudí bez akéhokoľvek zamyslenia sa formuje svoj názor na spoločenské dianie v krajine podľa toho, čo si prečítajú na už spomínanom facebook-u. Myslím, že volebný výsledok SaS môj posledný názor len potvrdzuje.

Svojimi príspevkami prinútiť čo i len jedného človeka aspoň porozmýšľať nad tým, čo číta, alebo vyvolať konštruktívnu diskusiu o mnou rozoberaných témach budem považovať za úspech. Teším sa na pôsobenie medzi blogermi:)